Naše staré mamy by nám poradili ako vetrať a čistiť kúpelňu aj bez množstva chémie, ktorú si dnes jednoducho kúpime v každej drogérii. Niektoré retro rady nám môžu pomôcť aj dnes redukovať odpad a chémiu pri udržiavaní hygieny v kúpelni. Dozviete sa tu niekoľko tipov, ako na vodný kameň a ďalšie retro vychytávky.
Kúpelňa je miesto, kde sa v byte hromadí najviac drogérie a chémie. Predtým, než siahneme po agresívnych čistiacich prostrediekov na pleseň a vodný kameň, môžeme vyskúšať to isté, čo robili naše staré mamy.
Kúpeľňu vetráme
v zime prerušovane. Nie je správne nechávať okno dlho otvorené dokorán. Vymenený vzduch necháme vždy otepliť. Takto sa aj vlhké steny rýchlejšie a intenzívnejšie vysušujú.
Odtok z umývadla čistíme
od zvyškov textílií, zvyškov mydla, vlasov a pod. texankým drôtikom ohnutým do háčika. Na koniec drôtika môžeme pripevniť drsnú stranu suchého zipsu, ktorý na seba pochytá vlasy a na nich aj povlaky, ktoré bránia odtekaniu vody. Ak je upchanie väčšie, odpad premývame gumeným zvonom, alebo musíme otvoriť a vyčistiť sifón (jeho spodnú časť). Na rozpustenie nečistôt môžeme do sifónu nasypať sódu bikarbónu, zaliať ju octom a rýchlo zaštopľovať, aby roztok nevyšumel mimo sifónu.
Vaňu čistíme,
ak treba aj denne, oplachujeme ju po každom použití. Vodný kameň môžeme obrusovať jemným šmirgľovým papierom. Hnedé miesta môžeme čistiť citrónom, kyselinou šťaveľovou (pozor, je jedovatá). Kyselinu šťavelovú posypeme na povrch, rozotrieme ju a necháme pôsobiť asi 20 minút. Potom vaňu opláchneme roztokom sódy a čistou vodou. Pri starých nánosoch musíme tento postup opakovať. Môžeme vyskúšať aj domáci recept a vaňu vymývať horúcim octom alebo posypať ju práškom do pečiva (obsahuje kyselinu vínnu) a zakryť mokrým papierom. Drastickým prostriedokom je používanie kyseliny soľnej. Treba s ňoupracovať veľmi opatrne, pretože leptá kovové časti, ničí textílie, silne poškodzuje pokožku rúk a je veľme nebezpečná aj pri kontakte s očami.
Zinkovú vaňu vyčistíme horúcim octom a potom ju dôkladne vypláchneme.
Záchodovú misu
dobre splachujeme a podľa potreby čistíme kefou a horúcim koncentrovaným roztokom sódy.
Zvyšok toaletného mydla
vhodne využijeme tak, že menšie, čiastočne zmäknuté zvyšky pritlačíme na nové mydlo. Využijeme tak každý kúsok mydla.
Predložky pri vani
bývajú buď z mäkkej froté látky, z plastu alebo z mäkkej gumy. Gumovú predložku opláchneme čistou vodou a dobre vysušíme. Predložky z froté látky perieme v saponátovej alebo mydlovej vode. Predložku z plastu utierame handričkou namočenou v saponátovom roztoku a dosucha vytierame.